Choď na obsah Choď na menu
 


SEBESTAČNOSŤ RÓMSKYCH FARMÁROV MÔŽE VIESŤ AJ CEZ OSIVÁ

20. 10. 2013

http://aktualne.atlas.sk/sebestacnost-romskych-farmarov-moze-viest-aj-cez-osiva/slovensko/spolocnost/

SEBESTAČNOSŤ RÓMSKYCH FARMÁROV MÔŽE VIESŤ AJ CEZ OSIVÁ

 

Do strechy sušiarne bylín na Grodzine sa v skoré ráno opiera slnko. Rastlinám zvyčajne trvá týždeň, kým preschnú. Vlhkosť ani teplota sa nesmú dostať do výkyvov. Ak by strecha zohriala vzduch v podkroví nad 40 stupňov, horúčava by mohla poškodiť semená. Rovnako pustošivý dopad by mal náhly chlad.  Ideálnou je rovnováha oscilujúca pri tridsiatke.

Zmes rumančeka pravého či nechtíka lekárskeho drží v sušiarni cukrovú vôňu. Aj preto o nej, stúpajúc po strmom schodišti, žartujem ako o peci s koláčmi. Hlávky kvetov ležia na drevených sušiakoch. Keď prídu definitívne o vlahu v lupeňoch, preosievajú sa a precízne prečisťujú.

"Je to pomerne meditatívna práca," tvrdí Štefan Straka zo združenia Svatobor.

TOP TÉMOU JE PÔDA

Od začiatku činnosti je preňho top témou pôda. Zdravá pôda, zdravé plodenie. Aj preto sa zem na niekoľkých poliach pri Hanušovciach nad Topľou a obci Rudlov usiluje združenie previesť do systému ekologického poľnohospodárstva.

Očistiť pôdu od pesticídov trvá roky. "Z večera do rána sa zázrak neudeje, ale pekne sa ukazuje, ako nám pomáha kompost, ktorý používame z našich komunitných kompostovísk," vysvetľuje Štefan. Na poliach pri Grodzine si práve skupinka Rómov pospevuje s rádiom. V skoré ráno sa pustili do okopávania rajčín. Starosti robí pleseň zemiaková. Riziko farmárčenia.

Rajčiny reagujú veľmi citlivo. Keď v Svatobore konzultovali s ekologickými farmármi, ako ich najlepšie ochrániť, odporúčali prípravky na báze medi. Podľa Števa sa však môžete na poli narobiť od rána do mrku, stačí, že príde smršť plesňovej vlny, ani meď nepomôže.

VLASTNÉ SEMIENKA

Postreky neprichádzajú do úvahy. Aj so susedmi sa tu zvyčajne konzultuje, aby rastliny nestriekali v blízkosti ekologických porastov. Do úvahy rovnako neprichádzajú geneticky menené či morené osivá. V záhradách si overili, že pokiaľ je semienko zdravé a kvalitné, jeho schopnosť vyklíčiť je silná aj bez toho, aby sa olepilo herbicídnym prípravkom.

"Janči, tu sú ešte tvoje vidly, vezmi ich," zakričí na chlapcov, ktorí pozabudli náradie, Rado Makan. Profizáhradník dozerá na to, aby sa na poliach urobila robota tak, ako má. Kým prechádzame Grodzinom, debata sa zvrtne na šľachtenie rastlín, ktoré za sebou nechávajú sterilné semienka, či o tom, kto sa usiluje preberať moc nad osivami. "Problém je trend, kedy sa tohto postupu chopili niektoré monopoly, ktoré si de facto patentujú druhy rastlín. K nim potom družia výrobu špeciálnych postrekov," hovorí Rado.

Jediným receptom, ako sa podľa neho patentom vynúť, je udržať si vlastné, plodivé semená. "Dobré by bolo, ak by si susedia semiačka vymieňali, ako to bolo kedysi. A nekupovať si hybridy. Bohužiaľ, väčšina ľudí volí cestu - jem to, čo mi dnes chutí, nezamýšľajú sa nad tým, či nám ide o niečo trvalo udržateľné."

HARD LOVE

Práve na trvalej udržateľnosti pracujú v Svatobore aj ľudia z okolitých rómskych osád. Mnohí z nich mali skúsenosti s prácou na bývalých družstvách. Keď sa však začala výroba drobiť, boli medzi prvými, ktorí dostali výpovede.

Najťažšie vraj bolo prekonať nedôveru. Majority. "Mne bolo spočiatku naznačované: ´To nie je šťastná voľba.´ A to je eufemizmus. Aj moja stará mamka, keď videla kŕdeľ Rómov na svojom starorodičovskom dvore, mala obavy. Ale zvládli sme to. Teraz ľudia vidia, že Rómovia prídu, porobia, nekradnú," hovorí Števo.

Na úvod si záhradníci osvoja prvý poznatok - kto si čo zaseje, to potom žne. Vedia, že pobabrať niečo hlúposťou, akou je krádež, môže zabiť celú myšlienku a ťažko budovanú dôveru. Pravidlá hry sa podobajú na postup v liečebni pre drogovo závislých. Na princíp hard love, tvrdej lásky, kedy sa človeku komunikuje postoj láskavého prijatia, avšak zároveň hranice a dôsledky ich prekročenia. Ukradneš dnes fúrik? Zajtra prídeš do práce a pripravíš sa o pracovný prostriedok. Aj o príjem. 

DIEVČATÁ SA CHCÚ OSAMOSTATNIŤ

Rajčiny sú po okopávke. Dievčatá oddychujú v tieni sušiarne. Budúce kompostmajsterky pre mestečko Hanušovce Martina Puľová a Irena Dinčo-Havranová majú devätnásť. Obe zvyknú na pole prichádzať už v skoré ráno. Prvá nedokončila strednú školu. Chcela byť kaderníčka. No pre rodinu bola položka - cestovné za vzdelaním - príliš vysoká. Druhá má len základné vzdelanie. O dôvodoch, prečo to neskúsila na strednej, hovoriť nechce. 

Deti ani jedna z nich tak skoro neplánuje. Ak nejaké prídu, ideálne by boli dve - chlapček a dievčatko. Keď je detí veľa, treba sa vedieť postarať. S nízkym príjmom je to problém. "Teraz bývam u manžela, sme piati," rozhovorí sa po váhaní Irena. Spolu s mužom do času, kým sa nezamestnala v záhrade, mali na mesiac rovných 109 eur. "Nechodili sme na aktivačné práce, lebo tam neboli dobré, také kamarátske vzťahy. Ale máme dobrých rodičov, ktorí vedeli pochopiť našu situáciu. Pomáhajú nám."

Teraz sa karta obracia. S prácou prišiel príjem. Hoci je nevysoký, okolo 350 eur mesačne, stále je trikrát vyšší ako dávky. Mladí manželia preto šetria a uvažujú o osamostatnení. 

SKUPINY PRI TOPLI

Svatoboru sa Rómov podarilo zapojiť do práce s rastlinami pred siedmimi rokmi. Dnes prakticky pomáhajú so zachovaním tunajšej druhovej rozmanitosti a sebestačnosti. A nepriamo pôdu držia v rukách miestneho regiónu. Malým farmárom na Šariši totiž starosti robí budúcoročné otvorenie trhu s pozemkami cudzím krajinám.

Už dnes zisťujú, že nemajú šancu prebiť ponuky niektorých skupín. Tie vraj zavetrili príležitosť zarobiť na kúpe za lacno, predať za draho. V okolí je pritom pôda vďaka naplaveninám rieky Topľa jedna z najúrodnejších.

"Máme jedno šťastie, že na Slovensku je veľa pozemkov je v kolektívnom vlastníctve, čo je pre finančné skupiny nezaujímavé, pretože by sa museli jednať s mnohými," povie Štefan a kým kráčame k Malinke dodá: "Kto bude vlastniť pôdu, ten je pánom nad krajinou. Ten bude rozhodovať, či sa bude pestovať repka pre petrochemický priemysel, alebo zelenina pre ľudí." 

Článok v vznikol v kontexte projektu : "Produkcia bioosív - kľúč k rozvoju trvalo udržateľnej zelenej ekonomiky". Je podporený Islandom, Lichtenštajnskom a Nórskom prostredníctvom programu Aktívne občianstvo a inklúzia, ktorý realizuje Nadácia Ekopolis.

 

Zdroj : Stanislava Harkotová - Aktuálne.sk

http://aktualne.atlas.sk/sebestacnost-romskych-farmarov-moze-viest-aj-cez-osiva/slovensko/spolocnost/